Každý človek si nosí v srdci spomienky na detstvo. Príjemné i nepríjemné. Advent a s ním spojené očakávanie Vianoc v nás väčšinou oživujú pocity spojené s teplom domova, rodinnou atmosférou a rôznymi stretnutiami.
Súčasťou mojich spomienok je obraz, visiaci dlhé roky v obývačke mojich starých rodičov. Obraz kamenného mosta v Mostare (Bosna a Hercegovina) nad riekou Neretva, ktorý bol počas storočí symbolom etnickej rôznorodosti Bosny. Keď ho v roku 1993 chorvátski vojaci zničili ostreľovaním, stal sa symbolom nezmyselnej brutality bosnianskej vojny. Práce na rekonštrukcii mosta spustili v roku 1997, samotná rekonštrukcia sa však začala až v júni 2001, keď z dna rieky vyzdvihli jeho roztrúsené trosky. Most obnovili s použitím pôvodných aj nových kameňov a kombinácie pôvodnej a novej technológie za 15 miliónov dolárov.
Áno, trosky sú väčšinou spojené s vojnou alebo prírodnou katastrofou. Troskou sa však môže stať aj človek, ktorý podľahne závislosti, chorobe, nenávisti... Koľko rôznych trosiek je v našom vnútri, v našich životoch? Navonok dokážeme prezentovať svoj imidž, ale vo svojom vnútri sme neraz... Zažívame ostreľovanie Božieho nepriateľa diabla, ktorý na nás sype svoje ohnivé šípy. A často nás to ostreľovanie ochromí, rozloží, zoberie chuť do bežného života, ale aj do života viery. V týchto dňoch však prichádza dobrá správa. Je tu niekto, kto chce nanovo spojiť mostom dva svety: tvoj a ten Boží. Boží svet je ten pôvodný, do ktorého sme boli stvorení. Svet, v ktorom Boh a človek chodili ruka v ruke. Svet jednoty a symbiózy.
Advent je o príprave. Príprave na príchod Toho, ktorý most vybudoval a o ktorom evanjelista Ján vyznáva v 1. kapitole 6 – 12 verši: „Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle. Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. Bolo vo svete a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal. Do svojho vlastného prišiel a Jeho vlastní Ho neprijali. Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno...“
Jeho meno je Ježiš Kristus. V Jeho rukách sa ľudské trosky opäť môžu zmeniť na katedrály, lebo im dal moc stať sa Božími deťmi. Advent a s ním spojené očakávanie Vianoc nie je len o krásnych spomienkach na minulosť. Je to o tvojej budúcnosti, o tvojej budúcnosti života s úžasným Bohom...
ThDr. Matej Oráč, PhD., duchovný správca ESŠ