Milí priatelia, žiaci a rodičia Evanjelickej spojenej školy v Prešove!
Bohatý rímsky šľachtic si kedysi dávno kúpil prepychovú loď. Pri prvej plavbe si prezeral celú loď a zašiel do podpalubia, kde veslovalo niekoľko desiatok väzňov. Spýtal sa ich, za čo si odpykávajú trest. Každý odpovedal rovnako: „Nič som neurobil, som nevinný!“ Len jeden z nich sklopil zahanbene oči a odpovedal: „Pane, ja som si zaslúžil svoj trest. Ukradol som peniaze a nemôžem uviesť nič na svoju obhajobu. Som vinný!“ Keď to pán začul, okamžite si zavolal strážnika a rozkričal sa: „Ako je možné, že v takej slušnej spoločnosti trpíte takého darebáka?“ Prikázal muža odviesť do svojej kajuty, dal mu čisté šaty a trochu peňazí. Potom ho prepustil na slobodu. Bývalý zlodej nemohol uveriť – bol voľný.
Vina je jednou z najhorúcejších emócií, aké si možno predstaviť. Vedci z rímskej univerzity skúmali 393 dospelých z hľadiska ich pocitov viny a kategorizovali tieto pocity do štyroch typov: vina preživších (Cítim sa nepríjemne, že sa cítim lepšie ako ostatní ľudia.); vina z odlúčenia (Myslím, že by som sa nemal odlúčiť od milovaných, pretože by to bolo zraňujúce, nelojálne alebo by sa cítili opustení.); vina všemocnej zodpovednosti (Cítim, že je mojou zodpovednosťou riešiť problémy iných ľudí.) a nenávisť k sebe (Nezaslúžim si byť šťastný.).
Áno, sú rôzne viny, ktoré v živote cítime. Najčastejšie k samým sebe alebo k ľuďom okolo. Pôstne obdobie a blížiace sa veľkonočné sviatky nám však „zrkadlia“ oveľa širší záber, obraz nás samých. Zrkadlia nám, že existuje aj vina, ktorá stojí medzi nami a Bohom. Vina, ktorú sa mnohí ľudia snažia vytlačiť, ignorovať, presviedčajú samých seba, že sú to len „manipulatívne reči, ktorými elity cirkvi storočia udržiavali, udržiavajú poslušnosť ľudí“. Možno by sme chceli radšej počuť, že jar sa blíži, bude viac slnka, počas teplých dní budeme v prírode s rodinou... Určite sú to krásne, dôležité a potrebné veci.
Zelený štvrtok, Veľký piatok a veľkonočné ráno sú však kvalitatívne iným „trojuholníkom života“. Ježiš sa najprv skláňa a umýva učeníkom nohy. Potom putuje a nesie kríž, aby zobral moju vinu, moju existenciálnu vinu na seba. Môj hriech namiesto mňa. Hriech, to slovo, ktoré mnohí postmoderní „selfie“ ľudia tak nenávidia, lebo ich neurotizuje a narúša ich spokojnosť so sebou samým... Nakoniec sa tento naoko beznádejný príbeh golgotskej porážky mení na ráno „zničenia smrti a všetkých vín“. Veľká noc je o tom, čo predpovedal biblický prorok Micheáš: „Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.“ (Mich 7, 19)
Príbeh o úprimnom väzňovi ukazuje, ako vyznanie viny mení ľudský život. Naša prítomnosť či budúcnosť môže nadobudnúť úplne inú kvalitu, keď osobne pokľakneme pod golgotským krížom a vyznáme: „Buď milostivý mne hriešnemu!“ Tam sa totiž začína cesta skutočného života... Amen.
ThDr. Matej Oráč, PhD., duchovný správca ESŠ v Prešove