Milí priatelia, žiaci a rodičia Evanjelickej spojenej školy v Prešove!
Slovo komunikácia (z lat. slova communicare) znamená deliť sa alebo zverovať. Komunikáciu vnímame väčšinou ako rozhovor. V širšom zmysle je komunikácia výmena informácií medzi jedincami prostredníctvom spoločného systému znakov. Ľudská komunikácia obsahuje podľa odborníkov viaceré zložky: verbálnu (slovnú) a neverbálnu (bez slov). K najznámejším zložkám neverbálnej komunikácie patria: komunikácia dotykom – haptika (podanie rúk, objatie, bozk); komunikácia polohou a držaním tela – posturika; komunikácia rečou rúk – gestika a komunikácia rečou tváre – mimika. K neverbálnej komunikácii patrí aj tzv. olfaktorika. Slovo olfaktorika pochádza z latinského olfacio, čo v preklade znamená ňuchať, čuchať. Človek má 20 miliónov čuchových receptorov, ktoré reagujú na vône a pachy. Olfaktorika je komunikácia prostredníctvom pachov a vôní. Výskumom sa dokázalo, že niektoré vône na človeka pôsobia podnecujúco a iné utlmujúco.
K životu vône a pachy patria. Väčšinou sú spojené s nejakými okamihmi nášho života. Zatvorte oči a predstavujte si určité situácie spolu so mnou – urobme si „olfaktorický experiment“: vôňa bábätka po okúpaní, vôňa rannej kávy, voňavka/parfum milovanej osoby (chalana/ dievčaťa, ktorý/ktoré sa ti teraz páči), vôňa krému starej mamy, medovníková vôňa domu v advente, vôňa vymaľovanej izby, vôňa prezlečených posteľných obliečok, vôňa pri štedrovečernom stole. Menej príjemné, ba až odpudzujúce, sú pachy v nemocnici, pach nevyvetranej miestnosti, pachy chlieva. Pach šatstva, keď človek navštívi MC DONALD, KFC... Sú to pachy, ktorých sa chceme rýchlo a účinne zbaviť, lebo nám pripomínajú niečo nepríjemné, niečo nekomfortné. Nikto z nás totiž nechce, aby „nad ním niekto ohŕňal nos“.
V Biblii a v kresťanskej liturgii vône zohrávali dôležitú úlohu. Viaceré texty Starej zmluvy poukazujú na význam kadidla. Aj v Novej zmluve sa na viacerých miestach spomínajú aromatické látky. O ich hodnote a dôležitosti svedčí aj fakt, že dve rôzne vonné látky – kadidlo a myrha boli aj medzi darmi mudrcov, ktoré priniesli malému Ježišovi. Kadidlo a myrha sú veľmi vzácne vonné látky, majú jedinečnú vôňu, za ktorú vďačia živicovému pôvodu.
Dnes nechcem písať nezáväzne o „biblickej parfumérii“. Pre svoj image alebo komfort, keď nás obklopujú zlé pachy, dokážeme urobiť veľa. Dokážeme vetrať, vysávať, umývať okná, objednať si firmu, či stroj na tepovanie, sprejovať sa, kúpiť do domu osviežovač vzduchu...
Ale ako je to s našou „duchovnou olfaktorikou“? Zamyslime sa nad ňou v tomto adventno-vianočnom čase dvoma otázkami:
1. Čo cítiš, cítim vo svojom vzťahu k Bohu?
Čo tam dominuje? Vôňa vrúcneho vzťahu alebo pach ľahostajnosti? Odcudzenia? Rezignácie? Je náš vzťah k Bohu vo fáze „burn out“ – vyhorenia? Je tam cítiť len pach spálenia, ktorý sa nepríjemne šíri po našom živote? Sú mosty medzi Ním a tebou spálené? Alebo sme už dlho vo fáze, že sa nad tým vôbec nezamýšľame? Možno si plníme náboženské povinnosti, ale od Boha si nechávame odstup... To všetko mi napadlo, keď som rozmýšľal nad tým, čo všetko neraz likviduje môj osobný život viery. Ako je to s naším modlitebným životom? Platia o mne žalmistove slová: „Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.“ (Žalm 141). Pri čítaní biblických príbehov som si ako chlapec vždy predstavoval dokonalé biblické postavy, ktoré všetko zvládajú vo svojom živote viery... Sú príkladom v modlitbe, v počúvaní Božieho hlasu... A čuduj sa svete, nie vždy sú! A som presvedčený, že je to zámer. Ukázať ich ako ľudí z mäsa a kostí, ktorí si nesú tiež bremeno svojich zápasov, „pachov svojich zlyhaní“. Pozrime sa na Zachariáša v Lukášovom evanjeliu v 1. kapitole: „11 Vtedy zjavil sa mu anjel Pánov, ktorý stál z pravej strany kadivého oltára. 12 Ako ho Zachariáš uzrel, preľakol sa a zmocnila sa ho bázeň. 13 Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, lebo vypočutá bola tvoja modlitba; manželka Alžbeta porodí ti syna; 18 I povedal Zachariáš anjelovi: Po čom to poznám? Veď som starý a moja manželka je tiež v rokoch. 19 Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a zvestovať ti túto radostnú novinu. 20 Ajhľa, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia svojím časom“.
Kňaz stojaci pri oltári, ktorý slúži Bohu (aspoň si to myslí) zažíva okamih zlyhania – „pach zlyhania“. Aj toto zažívajú tí, ktorí sú v duchovnej službe. Všetci (všetky Božie deti) sme v otázke zlyhávania na jednej lodi. Boh dáva Zachariášovi lekciu života, onemie. Neraz aj my potrebujeme lekcie v živote, aby sme pred Pánom Bohom onemeli, utíchli a nechali hovoriť Jeho. Aby sa naše modlitby vznášali k nemu ako kadidlo... Na druhej strane stretávame v predvianočných príbehoch aj Máriu, Ježišovu matku, z ktorej cítiť vôňu viery. Jozefa, z ktorého napriek prekérnosti (chúlostivosti) jeho situácie cítiť vôňu ochoty podvoliť sa Božím plánom, či Jána Krstiteľa, z ktorého cítiť vôňu pokory. Som presvedčený, že všetky tieto príbehy nás chcú zastaviť a ukázať, že advent nám pripomína, aby sme prehodnotili, ktoré vône v našom osobnom živote viery vyhrávajú...
2. Čo cítia iní z tvojho/môjho vzťahu k Bohu? Ako sa to prenáša do našich vzťahov?
Čo cítia ľudia pri stretnutí s nami? Sú to, obrazne povedané, duchovné aromatické vône alebo skôr pachy? Cítia, že sme Božími ľuďmi alebo im to pri nás nikdy nenapadne? Obnoviť vzťah s Bohom znamená obnoviť aj vzťah s ľuďmi. Nielen formálne sa navoňať. Dobrá vôňa na chvíľu dokáže malý zázrak, ale bez dlhodobej osobnej hygieny je to len krátkodobé riešenie. To vieme všetci. Vrátiť duchovnú vôňu do osobného vzťahu s Bohom, nanovo ju vniesť do vzťahu s ľuďmi, to sú spojené nádoby. Koľko nepríjemných pachov je v našich manželstvách? Ako komunikuješ so svojimi deťmi? Ako sa správaš k svojim rodičom? Čo z nás duchovne „páchne“? Pýcha, ľahostajnosť, nadradenosť, strach, falošnosť, neschopnosť si pripustiť, že ubližujem ľuďom?
Advent je Bohom darovaná príležitosť, podľa vlastného uváženia, a len na základe slobodného rozhodnutia priniesť v modlitbe pred symbolický oltár všetko, čo do nášho života vnáša ten „zápach“.
Betlehemský chliev je miesto, kde nebo zostupuje do tohto sveta a prináša novú vôňu. Náš život je niekedy takým „chlievikom“. Opakovane sa to deje. Betlehem je miesto, kde Kráľ Kráľov a Pán Pánov – Ježiš Kristus prichádza, aby vniesol vôňu prijatia, odpustenia, záchrany a nádeje do tvojho života. V jeho moci, LEN V JEHO MOCI, môžeme byť tým a máme byť tým, čo vyznáva apoštol Pavel v 2 K 2, 15: „Lebo sme vôňou Kristovou“. Prajem nám, aby vôňa Kristova naplnila naše srdcia a príbytky. Lebo len vtedy, keď je tam ona, majú ostatné vône svoj zmysel a Vianoce sa stanú skutočnými... Amen.
ThDr. Matej Oráč, PhD., duchovný správca ESŠ v Prešove