„Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva!“ (Gal 5, 1)
Milí žiaci, rodičia a kolegovia.
Pamiatku reformácie si evanjelici augsburského vyznania (luteráni) pripomínajú na celom svete 31. októbra. Mnohé biblické slová sa v období reformácie stali nanovo živými slovami. Okrem iných to platí aj o slove „sloboda“. Všimnime si, s akou naliehavosťou formuluje apoštol Pavel slová, ktoré sú základom nášho zamyslenia: „Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.“ Martin Luther napísal na túto tému malý, ale veľmi významný spis: „O slobode kresťana“. Čo nám v ňom pripomína? Pripomína, že našou povinnosťou je strážiť si slobodu, aby sme nezahodili tento vzácny dar, ktorý nám dal sám Pán Ježiš. Keď hovoríme o slobode, keď zdôrazňujeme, že nás Ježiš oslobodil, aby sme boli slobodní, že si máme strážiť slobodu, hneď sa objaví otázka, o akú slobodu ide. Lebo existuje veľmi mnoho rozličných predstáv o tom, čo je sloboda.
Niekto by si mohol povedať: Som slobodný, aby som sa bez ohľadu na kohokoľvek mohol opíjať, aby som mohol kradnúť, aby som kvôli vlastnej rozkoši a zisku mohol podvádzať svojho manžela, svoju manželku, aby som mohol škodiť druhým a podobne. Ani apoštol ani reformátori nemali na mysli takýto typ slobody. Preto každú slobodu treba definovať, treba ju presne opísať. Sloboda sa dá opísať najlepšie tak, že sformulujeme program, ktorý chceme vo svojej slobode uskutočňovať, že uvedieme cieľ, ku ktorému sa v slobode chceme blížiť. Aký je program kresťanskej slobody? Aký je program slobodného kresťana? Naším programom je dosiahnuť cieľ, ktorý nám určil sám Pán Boh ako cieľ nášho života. Aký je to cieľ? Odpovedáme s Bibliou: Stať sa raz podobnými Ježišovi. Nejde o vonkajšiu podobu, ale o podobnosť charakteru. Biblia na niektorých miestach skutočne takto opisuje cieľ človeka, ktorého Pán Boh stvoril na svoj obraz. Je to úžasný cieľ. S touto myšlienkou, s týmto definitívnym cieľom nášho života a duchovného vývoja by sme sa mali intenzívne zaoberať, aby sa čím hlbšie zakorenil v našom srdci. Keď si túto perspektívu do hĺbky uvedomíme, musíme sa s úžasom pýtať: Pane Bože, čo je človek, že si pred neho postavil takýto úžasný cieľ? Byť slobodný v kresťanskom zmysle znamená byť slobodný od všetkých prekážok, ktoré sa nám stavajú do cesty smerujúcej k tomuto cieľu, byť slobodný od všetkých prekážok, ktoré chcú náš život obrátiť iným smerom, oslobodzovať sa od týchto prekážok, prekonávať ich, odstraňovať ich zo svojho života. Sloboda kresťana nie je teda len záležitosť okamihu, ale globálna záležitosť celého života.
Som presvedčený, že sloboda v živote kresťana je dôležitá nielen v duchovnom (vertikálnom) slova zmysle, ale aj v horizontálnom slova zmysle. Čo to znamená? Nemôžem byť duchovne slobodným (vertikálne) a zároveň schvaľovať napr. politickú neslobodu iných. Reformácia odštartovala „slobodou svedomia“ nepriamo vývoj, ktorý postupne smeroval k formovaniu demokratických hodnôt, systémov a idey ľudských práv. Myslime na to aj v týchto turbulentných časoch, keď sa aj u našich susedov vedie zápas o budúcnosť globálnej politickej slobody. Nezabudnime, že človek oslobodený Kristom od hriechu nemôže stáť na strane žiadnej neslobody. To je reformácia. Sloboda, nie nesloboda. To je reformácia, o ktorú musíme dennodenne bojovať.
ThDr. Matej Oráč, PhD.
duchovný správca ESŠ v Prešove